Život Prešova
online
online
Pred 90 rokmi sa narodil spisovateľ Kornel Földvári
13.02.2022 Trenčín
Bratislava
13. februára (TASR) - Spisovateľ Kornel Földvári sa stal legendou a
stmeľujúcou osobnosťou slovenskej kultúry, literatúry a divadelníctva.
Bol riaditeľom Divadla na Korze, ktoré zaniklo pod politickým tlakom
normalizácie. Počas totalitného režimu nesmel publikovať, resp. písal
pod pseudonymami.
Bol veľkým znalcom detektívky a westernu, ale tiež ctiteľom a teoretikom humoru, ktorému zasvätil celý svoj život. "Humor musí byť intuitívny, svieži, živý a originálny, musí to byť okamžitá inšpirácia," tvrdil Kornel Földvári. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavoval záľubou komentovať detektívky i humoristické prózy od Breta Harta cez Karla Maya až po Agathu Christie a Raymonda Chandlera. Jeho doslovy nájdeme pri vydaniach Marka Twaina, Michaila Zoščenka, Karla Čapka a Lasicu so Satinským.
V nedeľu 13. februára by mal Kornel Földvári 90 rokov.
Kornel Földvári sa narodil 13. februára 1932 v Trenčíne. Pochádzal z hodinárskej a zlatníckej rodiny, čo poznačilo jeho život v podobe "zlého kádrového profilu". Po ukončení štúdia na gymnáziu študoval v rokoch 1950 až 1953 slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Zároveň už od roku 1949 ako študent uverejňoval svoje prvé texty v časopisoch Život, Borba a Kultúrny život.
Z politických dôvodov musel zo školy odísť a narukovať k "čiernym barónom". Išlo o pomocné technické prápory (PTP), kde absolvovali povinnú vojenskú službu tzv. politicky nespoľahliví občania, ktorí do ruky nesmeli vziať zbraň. Mladých mužov v PTP využívali na ťažké a nebezpečné práce. Földvári tak prežil časť mladosti v šachtách baní v Kladne a neskôr vo fabrike Prema Stará Turá.
Odmäk po stalinskom období mu umožnil byť redaktorom Kultúrneho života resp. Mladej tvorby. Prispieval do viacerých časopisov. Zároveň spolupracoval s rozhlasom a televíziou. Ako publicista a kritik sa od polovice 50. rokov 20. storočia zaoberal oblasťou karikatúry a výtvarného humoru aj žánrami ako sú detektívka, špionážna, dobrodružná, humoristická a sci-fi literatúra. Súčasne externe pokračoval v prerušenom štúdiu na FF UK, ktoré ukončil v roku 1960.
V Kultúrnom živote pôsobil trinásť rokov do jeho zániku v roku 1968. Potom sa stal riaditeľom a dramaturgom v tom čase kultového Divadla na Korze. So súborom sa spájajú začiatky mnohých známych osobností slovenského divadla (Milan Lasica a Július Satinský, Peter Debnár, Stano Dančiak, Martin Huba, Milan Kňažko, Marián Labuda, Magda Vášáryová a ďalší). V roku 1970 činnosť divadla ukončila postupujúca normalizácia a aj Földvári sa opäť ocitol v nemilosti. Pracoval v Slovenskej literárnej agentúre LITA. Roky normalizácie prečkal bez možnosti prekladať a publikovať.
Zmenu do jeho života priniesol November ´89. V rokoch 1990 – 1992 bol prvým námestníkom ministra kultúry Slovenskej republiky a dramaturgom bratislavského divadla Štúdio L & S.
Svoj knižný debut Netypické príbehy, ocenený na festivale Jaroslava Haška v českej Lipnici v roku 1963, vydal pod pseudonymom Miroslav Kostka. Pod pseudonymom Pavol Miškovič vydal malú monografiu o grafikovi Dušanovi Polakovičovi. Pod vlastným menom debutoval Kornel Földvári až v roku 1999 knihou O stručnosti, zloženou z jeho publicistických a literárnokritických príspevkov. V roku 2003 vydal rukopis Príbehy z naftalínu s podtitulom Humoresky 1963-1977, ktorý v komunistickej ére nemohol vyjsť.
Bol autorom knihy Svet pre dvoch s podtitulom O Lasicovi a Satinskom, ktorá vyšla v roku 2004. S Júliusom Satinským bol spoluautorom knihy Polstoročie s Bratislavou. Prierez dejinami slovenskej karikatúry zachytáva jeho kniha Päťadvadsať (2005) obsahujúca portréty dvadsiatich piatich slovenských karikaturistov. V roku 2006 tiež vyšla jeho kniha O karikatúre - výber článkov, esejí, predslovov a portrétov zahraničných i domácich karikaturistov s množstvom karikatúr.
V roku 2009 nasledovala kniha O detektívke – súbor portrétových esejí o detektívke a jej najvýznamnejších autoroch. V roku 2014 Földvári zavŕšil svoje spisovateľské dielo zbierkou smutno-veselých memoárových poviedok z prostredia PTP pod názvom ...až pod čiernu zem.
Kornel Földvári zomrel 26. marca 2015. Po jeho smrti vznikla kniha Kornel Földvári: O sebe, ktorú na základe spoločných rozhovorov pripravil Peter Kruštúfek. V roku 2019 pod názvom Výstrel v zrkadle putoval medzi čitateľov rukopis nájdený v spisovateľovej pozostalosti.
Kornel Földvári bol držiteľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2006. V roku 2015 mu udelili Cenu Nadácie Tatra banky za knihu ...až pod čiernu zem. O dva roky neskôr bola cenou Panta Rhei Awards odmenená kniha Kornel Földvári (a Peter Krúštúfek): O sebe.
Bol veľkým znalcom detektívky a westernu, ale tiež ctiteľom a teoretikom humoru, ktorému zasvätil celý svoj život. "Humor musí byť intuitívny, svieži, živý a originálny, musí to byť okamžitá inšpirácia," tvrdil Kornel Földvári. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavoval záľubou komentovať detektívky i humoristické prózy od Breta Harta cez Karla Maya až po Agathu Christie a Raymonda Chandlera. Jeho doslovy nájdeme pri vydaniach Marka Twaina, Michaila Zoščenka, Karla Čapka a Lasicu so Satinským.
V nedeľu 13. februára by mal Kornel Földvári 90 rokov.
Kornel Földvári sa narodil 13. februára 1932 v Trenčíne. Pochádzal z hodinárskej a zlatníckej rodiny, čo poznačilo jeho život v podobe "zlého kádrového profilu". Po ukončení štúdia na gymnáziu študoval v rokoch 1950 až 1953 slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Zároveň už od roku 1949 ako študent uverejňoval svoje prvé texty v časopisoch Život, Borba a Kultúrny život.
Z politických dôvodov musel zo školy odísť a narukovať k "čiernym barónom". Išlo o pomocné technické prápory (PTP), kde absolvovali povinnú vojenskú službu tzv. politicky nespoľahliví občania, ktorí do ruky nesmeli vziať zbraň. Mladých mužov v PTP využívali na ťažké a nebezpečné práce. Földvári tak prežil časť mladosti v šachtách baní v Kladne a neskôr vo fabrike Prema Stará Turá.
Odmäk po stalinskom období mu umožnil byť redaktorom Kultúrneho života resp. Mladej tvorby. Prispieval do viacerých časopisov. Zároveň spolupracoval s rozhlasom a televíziou. Ako publicista a kritik sa od polovice 50. rokov 20. storočia zaoberal oblasťou karikatúry a výtvarného humoru aj žánrami ako sú detektívka, špionážna, dobrodružná, humoristická a sci-fi literatúra. Súčasne externe pokračoval v prerušenom štúdiu na FF UK, ktoré ukončil v roku 1960.
V Kultúrnom živote pôsobil trinásť rokov do jeho zániku v roku 1968. Potom sa stal riaditeľom a dramaturgom v tom čase kultového Divadla na Korze. So súborom sa spájajú začiatky mnohých známych osobností slovenského divadla (Milan Lasica a Július Satinský, Peter Debnár, Stano Dančiak, Martin Huba, Milan Kňažko, Marián Labuda, Magda Vášáryová a ďalší). V roku 1970 činnosť divadla ukončila postupujúca normalizácia a aj Földvári sa opäť ocitol v nemilosti. Pracoval v Slovenskej literárnej agentúre LITA. Roky normalizácie prečkal bez možnosti prekladať a publikovať.
Zmenu do jeho života priniesol November ´89. V rokoch 1990 – 1992 bol prvým námestníkom ministra kultúry Slovenskej republiky a dramaturgom bratislavského divadla Štúdio L & S.
Svoj knižný debut Netypické príbehy, ocenený na festivale Jaroslava Haška v českej Lipnici v roku 1963, vydal pod pseudonymom Miroslav Kostka. Pod pseudonymom Pavol Miškovič vydal malú monografiu o grafikovi Dušanovi Polakovičovi. Pod vlastným menom debutoval Kornel Földvári až v roku 1999 knihou O stručnosti, zloženou z jeho publicistických a literárnokritických príspevkov. V roku 2003 vydal rukopis Príbehy z naftalínu s podtitulom Humoresky 1963-1977, ktorý v komunistickej ére nemohol vyjsť.
Bol autorom knihy Svet pre dvoch s podtitulom O Lasicovi a Satinskom, ktorá vyšla v roku 2004. S Júliusom Satinským bol spoluautorom knihy Polstoročie s Bratislavou. Prierez dejinami slovenskej karikatúry zachytáva jeho kniha Päťadvadsať (2005) obsahujúca portréty dvadsiatich piatich slovenských karikaturistov. V roku 2006 tiež vyšla jeho kniha O karikatúre - výber článkov, esejí, predslovov a portrétov zahraničných i domácich karikaturistov s množstvom karikatúr.
V roku 2009 nasledovala kniha O detektívke – súbor portrétových esejí o detektívke a jej najvýznamnejších autoroch. V roku 2014 Földvári zavŕšil svoje spisovateľské dielo zbierkou smutno-veselých memoárových poviedok z prostredia PTP pod názvom ...až pod čiernu zem.
Kornel Földvári zomrel 26. marca 2015. Po jeho smrti vznikla kniha Kornel Földvári: O sebe, ktorú na základe spoločných rozhovorov pripravil Peter Kruštúfek. V roku 2019 pod názvom Výstrel v zrkadle putoval medzi čitateľov rukopis nájdený v spisovateľovej pozostalosti.
Kornel Földvári bol držiteľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2006. V roku 2015 mu udelili Cenu Nadácie Tatra banky za knihu ...až pod čiernu zem. O dva roky neskôr bola cenou Panta Rhei Awards odmenená kniha Kornel Földvári (a Peter Krúštúfek): O sebe.
www.ZIVOTPO.sk
